Humenné/Toronto/Bratislava 12. mája (TASR) - Ako vysokoškolský študent odcestoval v roku 1968 na brigádu do Spojeného kráľovstva. Keď sa chystal vrátiť, dozvedel sa o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Do Bratislavy Yuri Dojc už neodcestoval, rok strávil v Anglicku, a potom emigroval do Kanady, kde sa usadil v Toronte.
Svetoznámy slovensko-kanadský fotograf, ktorý sa významne presadil v oblasti reklamnej i umeleckej fotografie, bude mať 12. mája 80 rokov. Jeho tvorba zahŕňa portréty vojnových veteránov, obete holokaustu, mestá celého sveta či ženské akty. Je známy svojim nenapodobiteľným videním sveta a originálnym štýlom.
Yuri Dojc (Juraj Dojč) sa na rodil 12. mája 1946 v Humennom v rodine so židovským pôvodom. Jeho rodičom sa deportácii do koncentračného tábora v období vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) podarilo vyhnúť útekom z Michaloviec a vďaka rodine Králikových z Uhrovského Podhradia, ktorá mladý manželský pár ukrývala a postarala sa oň.
Po vojne sa rodičia budúceho úspešného fotografa usadili v Hummenom, kde sa jeho otec stal riaditeľom gymnázia a matka učiteľkou. V roku 1948 pribudlo do rodiny druhé dieťa, dcéra Eva. Keď bol JUraj v treťom ročníku základnej školy, rodina sa presťahovala do Bratislavy.
V Bratislave dokončil základnú školu, absolvoval stredoškolské vzdelanie na priemyslovke strojníckeho zamerania. Prijali ho aj na Vysokú školu strojnícku, odkiaľ však po roku odišiel. Pracoval ako kreslič, neskôr bol robotník vo zváračskom ústave. V roku 1968 sa zapísal na Univerzitu Komenského v Bratislave, kde chcel študovať psychológiu. Na štúdium už nenastúpil, lebo emigroval.
Začiatkom leta roku 1968 totiž odišiel na brigádu do Anglicka, kde ho zastihla informácia o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a na Slovensko sa už nevrátil. Rok strávil v Londýne, zdokonalil sa v angličtine a v roku 1969 so šiestimi dolármi vo vrecku emigroval do Kanady, kde sa usadil v Toronte. V roku 1971 sa oženil sa s Kanaďankou maďarského pôvodu. Mali židovskú svadbu a neskôr sa im narodili dvaja synovia.
V roku 1974 absolvoval štúdium fotografie na torontskom Ryerson Polytechnical Institut. O rok neskôr si otvoril vlastný fotografický ateliér a začal pracovať pre významné firmy a reklamné agentúry. Bol autor reklamných kampaní pre svetové značky American Express, Canon, IBM, Apple, Panasonic, General Motors či Porsche. Od roku 1989 sa venoval prevažne umeleckej fotografii. Medzi jeho najpredávanejšie sa zaradili snímky Legs, Bicycle či Chair.
V čase, keď sa dostali do módy fotografické plagáty, patril Dojc aj medzi najpopulárnejších predstaviteľov tohto žánru. Jeho fotografie sa ocitli aj na stovke titulných stránok najrôznejších časopisov. Stal sa tiež autorom viacerých úspešných projektov ako napríklad American Dreams (Americké sny) či cyklu portrétov ľudí, ktorí prežili holokaust pod názvom We Endured (My, čo sme prežili).
Slovensko prvýkrát od emigrácie navštívil až v roku 1989 po páde totalitného režimu. Koncom 90. rokov minulého storočia sa začal na Slovensku venovať projektu Last Folio (Posledný list). Na fotografiách z projektu zobrazil knihy, učebnice a zošity opradené pavučinami, ako aj rôzne predmety slovenských židovských komunít, ktoré ich zanechali kvôli deportáciám do koncentračných táborov.
Od roku 2005 na projekte spolupracoval s nezávislou filmovou a televíznou producentkou a režisérkou Katyou Krausovou, ktorá tiež emigrovala z Československa koncom 60. rokov 20. storočia. Ako súčasť projektu vydali v roku 2015 knihu pod rovnomenným názvom a nakrútili dokumentárny film o osude rodiny Yuriho Dojca Posledný portrét (2015), ktorý odvysielali mnohé krajiny sveta, vrátane Slovenska.
Jeho zatiaľ posledným projektom je séria fotografických portrétov s názvom North is Freedom (Sever je sloboda). Ide portréty potomkov ľudí, ktorí unikli pred otroctvom v Spojených štátov amerických (USA) v rokoch pred americkou občianskou vojnou (1861 - 1865).
V roku 2023 udelila prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová úspešnému fotografovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.